Tabelizácia vlastností konštrukčného reziva

Tri roky teoretických a experimentálnych prác v LIGNOTESTING, a. s., boli zavŕšené zaradením pevnostných tried konštrukčného reziva z dreviny smrek slovenského pôvodu do tabuliek EN 1912, po boku drevín z USA, Kanady a „starých“ krajín Európskej únie. Slovensko je prvou „novou“ krajinou Európskej únie, ktorá dosiahla tento cieľ. Zaradenie dreva slovenského pôvodu do EN 1912 otvára nové možnosti pre navrhovanie staticky účinných drevených stavebných konštrukcii (ďalej len DSK) v SR, ako aj medzinárodný obchod s touto komoditou. Cieľom tohto príspevku je informovať odbornú verejnosť o tejto skutočnosti.

 

V minuloročnom 5. čísle tohto časopisu sme informovali čitateľov o úsilí dostať slovenské konštrukčné rezivo do tabuliek EN 1912 (Konštrukčné drevo. Pevnostné triedy. Zaradenie vizuálnych tried a druhov dreva), znamenajúcich unifikáciu vlastností dreva použitého na stavebné konštrukcie. Impulz tomuto úsiliu dala príprava a vydanie EN 14081-1: 2006 so slovenským prekladom názvu: Drevené konštrukcie. Pevnostne triedené konštrukčné rezivo s pravouhlým prierezom. Časť 1: Všeobecné požiadavky.

Od roku 2002 sa objavujú v európskych normách (EN) konštrukčných výrobkov z dreva odkazy na návrh EN pevnostne triedeného konštrukčného reziva. V roku 2006 táto norma dostala konečnú podobu v normách rady EN 14081-1 až 4. EN 14081-1 bola v roku 2006 prevzatá do sústavy STN so začiatkom platnosti v SR od 1. 9. 2006. Zavedenie tejto normy a pevnostné triedenie majú nepopierateľný význam pre použitie konštrukčného reziva na DSK navrhovaného podľa EN 1995-1-1 (Eurokód 5). Ďalší význam má pre obchodovanie s pevnostne triedeným rezivom, nakoľko podľa Úradného vestníka Európskej únie dňom 1. 9. 2006 bolo zahájené obdobie koexistencie s národnými normami, kedy už môže byť takto triedené rezivo označované CE označením a po dátume 31. 8. 2007 sa na trhu EÚ môže podľa tohto vestníka vyskytovať pevnostne triedené konštrukčné rezivo už len s označením CE.

 

Doposiaľ do sústavy STN/ČSN zavedené normy na výrobu prvkov DSK ako napr. EN 386 (výrobné požiadavky na lepené lamelové drevo) a EN 14250 (požiadavky na prvky spájané kovovými spojkami s prelisovanými hrotmi) sa odvolávajú na postupy triedenia podľa EN 14081-1. Na plné využitie prílohy ZA tejto harmonizovanej normy (EN 14081-1) sa očakáva od členských krajín EÚ preukázanie možnosti priradenia národných (vizuálne zistených) tried pevnosti k jednotlivým triedam podľa STN EN 338: 2003 Drevo na stavebné nosné konštrukcie. Triedy pevnosti. Bez tohto priradenia nie je možné ani prakticky využívať Eurokód 5. Na to, aby sa české, slovenské, poľské a iné konštrukčné rezivo vyrábané a obchodované v krajinách EÚ mohlo označovať podľa prílohy ZA EN 14081-1 a jeho charakteristické hodnoty vlastností sa mohli použiť pri návrhu podľa EN 1995-1-1 (Eurokód 5) a nemuseli sa pritom vykonať nákladné skúšky pre každú výrobňu, resp. rastovú oblasť osobitne, je potrebné, aby toto priradenie prešlo schválením v príslušnej technickej komisii CEN (CEN TC 124). Navrhovaný postup v SR bol prezentovaný na seminári Dřevostavby 2005 [1] a v príspevku v tomto časopise [2]. Vzhľadom na zamietavé stanovisko CEN TC 124/ TG 1 sme sa rozhodli nepokračovať v porovnaní s výsledkami na malých „bezchybných“ telesách a štatistickom zovšeobecnení na publikovaných výsledkoch získaných z výskumu bývalého Štátneho drevárskeho výskumného ústavu, vykonaného koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia na malých skúšobných telesách bez chýb z drevín smrek, jedľa a borovica. Na základe výsledkov z jedného výberu, po zohľadnení redukčných činiteľov podľa STN EN 384 a doplnení STN 49 1531 (Drevo na stavebné konštrukcie. Časť 1: Vizuálne triedenie podľa pevnosti zo septembra 2001) o kapitolu pojednávajúcu o limitoch prijatia pre vizuálne triedené ihličnaté drevo bolo v zmene č. 1 EN 1912: 2004/A1: 2006 publikované aj zaradenie pevnostných tried slovenského smrekového dreva do „rodiny európskych drevín“, ktoré je možné označovať triedou pevnosti podľa STN EN 338 a po splnení podmienok v prílohe ZA EN 14081-1 aj označením CE.

Česká republika zvolila inú cestu. V prvom kroku prevzala do sústavy ČSN nemeckú DIN 4074-1 aj s jej označením tried pevnosti, vydala ju ako ČSN 73 2824-1: 2004 a očakávala „schválenie“ v CEN TC 124 a publikovanie v anglickej (oficiálnej) verzii EN 1912. Do vydania spomínanej EN 1912: 2004/A1: 2006 sa jej to nepodarilo. K prv uvedenému experimentálnemu výskumu sme pristúpili po tom, ako v prvom kole sa nám podobný postup, ako uvažuje ČR, na zasadnutí CEN TC 124 nepodarilo presadiť. Nemecko, Holandsko a Nórsko argumentujú, že zaradenie ich drevín do EN 1912 je podložené skúškami na vzorkách v počte približne 1000 kusov, my sme popritom dovtedy odskúšali „len“ 126 kusov [3].

Proces výskumu charakteristických hodnôt vlastností konštrukčného reziva slovenského pôvodu nie je ukončený. Výsledky výskumu vykonaného v roku 2006 boli odovzdané na posúdenie CEN TC 124. Cieľom tohto výskumu bolo preukázanie zhody triedy SI (smrek) podľa STN 49 2531 s triedou S10 podľa DIN 4074-1, ktorá je už zaradená do EN 1912. Zhoda sa preukazovala skúškami na výberoch z troch rastových oblastí SR. U tejto triedy boli vo výskume z roku 2005 dosiahnuté nižšie hodnoty, ako sa očakávali (trieda C22 namiesto C24). Táto trieda je najčastejšie predpisovaná v statických výpočtoch, a pokiaľ by tento výskum neprebehol a ostalo zaradenie do triedy pevnosti dreva tak, ako je to v súčasnosti v EN 1912: 2004/A1: 2006, znamenalo by to o cca 10 % predimenzovanie všetkých drevených stavebných konštrukcií vyhotovených z dreviny smrek. Na zasadnutí TG1 CEN TC 124 konaném 13. marca tohto roku bola aj táto prekážka odstránená a výsledky dodatočného výskumu boli prijaté na zapracovanie do ďalšej zmeny EN 1912.

  

 

Na začiatku stálo vlastné presvedčenie a podpora Slovenského ústavu technickej normalizácie, pochopenie výrobcu strešných konštrukcií STAVING & Co., s. r. o., Piešťany a finančná podpora Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR (MVRR SR) a nepochopenie mnohých výrobcov konštrukčného reziva a drevených stavebných konštrukcií (DSK). V roku 2006 sa do výskumu zapojil aj Zväz spracovateľov dreva SR, ktorý prostredníctvom svojich členov – výrobcov reziva PRP, s. r. o., Veľký Krtíš a Píla PALI Klenovec dodal smrekové rezivo na experimentálne práce z troch rastových oblastí: Poľana, Orava a Rožňava. Finančné krytie zabezpečilo opätovne MVRR SR. V súčasnosti disponuje LIGNOTESTING, a. s., ďalším výskumným materiálom (jedľa) od týchto výrobcov, ovšem bez finančného krytia prác.

Opätovne sa čaká na uvedomelý prístup centrálnych orgánov alebo samotných výrobcov reziva a DSK. V minulosti sa Slovensko honosilo vládnym programom „Drevo surovina 21. storočia“. Prostriedky Ministerstva hospodárstva SR smerované aj do tohto programu sa minuli na často marginálne projekty z hľadiska využitia dreva v stavebníctve a jedna z najdôležitejších úloh, ako je poznanie vlastností domácich drevín pre navrhovanie DSK, zostala nevyriešená. Ide o vážne chyby slovenského drevárskeho výskumu vzhľadom na európsky a svetový vývoj. Dnes je veľmi ťažké na tento výskum hľadať prostriedky, a že sme sa do toho pustili, k tomu nás vedie presvedčenie, že prínosy z vykonaných prác budú prínosom domácim a zahraničným podnikateľským subjektom používajúcim slovenské konštrukčné rezivo a najmä môžu byť impulzom k ďalšiemu rozvoju tohto odvetvia priemyslu.

PAVOL PANÁČEK

 

1) Panáček, P. – Tokošová, M. – Kreutz, R.: Riešenie pevnostného triedenia konštrukčného dreva v SR, In.: Dřevostavby, Volyně, 2005, s. 85–92.

2) Panáček, P.: Konštrukčné rezivo v zrkadle európskych noriem. Materiály pro stavbu, 12, č. 5, 2006, s. 66–67.