Niektoré poznatky z posudzovania drevených konštrukcií krovov pamiatkových objektov

26. 11. 2007

V nasledujúcom príspevku sú predstavené tri príklady rekonštrukcií historických krovov pamiatkových objektov. Po vyhotovení posudku kvality samotnej substancie nasledoval projekt rekonštrukcie, v ktorom sú zohľadnené špecifiká pamiatkového objektu.

Udržiavanie a obnova pamiatok sa na medzinárodnom fóre začína vo väčšej miere objavovať okolo roku 1960. Medzinárodný kongres architektov a technikov historických pamiatok prijal k ochrane pamiatok na svojom druhom stretnutí v Benátkach v roku 1964 významné rezolúcie. Prvou bola Medzinárodná charta o ochrane a obnove pamiatok a pamiatkových sídiel, tzv. Benátska charta, v ktorej

sa okrem iného spomínajú aj nosné konštrukcie v nasledujúcich článkoch:

* čl. 2: Ochrana a reštaurovanie pamiatok je odborom, ktorý vyžaduje spoluprácu so všetkými vedami a technikami, schopnými napomáhať pri výskume a záchrane pamiatkového dedičstva.

* čl. 9: Obnova je úkon, ktorý má mať povahu výnimočnosti. Jeho cieľom je zachovať a odhaľovať estetické a historické hodnoty pamiatky. Zakladá sa na rešpektovaní pôvodných stavebných materiálov a autentických dokumentov.

* čl. 10: Ak sa tradičné techniky ukážu nedostatočnými, potom sa trvanlivosť pamiatky môže zabezpečiť použitím moderného technického procesu konzervovania a výstavby, ak jeho účinnosť

už bola preukázaná vedeckým výskumom a nadobudnuté skúsenosti sa zaručujú.

Na základe uvedených článkov možno konštatovať, že pri starostlivosti o pamiatky sa uplatňuje najmä konzervačná metóda. Pri tejto metóde sa snažíme chrániť nielen vlastnú substanciu historického diela, ale je potrebné rešpektovať a chrániť aj všetky historickým vývojom dané patinačné, erozívne, často

aj deštruktívne zmeny, ktoré dokazujú prirodzený jav „starnutia“ pamiatky. V praxi to znamená,

že cieľom konzervačného zásahu má byť v podstate len zastavenie alebo aspoň spomalenie prirodzeného procesu chátrania historického diela, ktoré týmto spôsobom ostáva neskreslené

vo svojej autenticite i pre budúce generácie.

Majitelia pamiatkových objektov na Slovensku sa v súčasnom období môžu uchádzať o podporu obnovy objektu z fondov Európskej únie. Táto podpora je síce podmienená spolufinancovaním rekonštrukcie samotným majiteľom, avšak mnohým majiteľom pomôže akákoľvek podpora.

Väčšina pamiatkových objektov v súčasnom privátnom vlastníctve prešla do tohoto typu vlastníctva reštitučným procesom alebo privatizáciou. Stav pamiatkových objektov na Slovensku

je vo všeobecnosti veľmi zlý – štát ako bývalý (a väčšinou samozvaný) majiteľ sa o mnohé objekty vôbec nestaral aj napriek skutočnosti, že starostlivosť (nielen) o pamiatkové objekty bola povinnosťou majiteľa aj v bývalom režime.

Obr. 1: Priečny rez v plnej väzbe

Krovy

Zanedbávanie údržby objektu (a pamiatok obzvlášť) sa u konštrukcií krovov objaví

už po niekoľkých rokoch – trvalo vlhké miesta

sa stávajú vhodným prostredím pre pôsobenie biotických a abiotických škodcov.

Veľmi dobre vystihol problematiku opráv pamiatkových krovov Ing. Kohút vo svojom príspevku [1]. Citujem: „Pri návrhu opravy poškodených krovov sa musíme snažiť zachovať čo možno najväčší objem pôvodnej historickej substancie (dreva) jednotlivých nosných prvkov.

Čo je príčinou postupného miznutia pôvodných krovov? V prvom rade to je absencia kvalitného prieskumu. Bežne sa stretávam s prieskumami, v ktorých spracovatelia zaraďujú drevo skúmaných drevených nosných prvkov z titulu jeho veku do triedy S II, alebo pri statickom posúdení uvažujú

s rôznymi redukčnými koeficientmi, ktorými prepočítajú hodnoty mechanických vlastností dreva. Modul pružnosti však ponechávajú v plnej hodnote, takže dochádza k paradoxným výstupom, keď im jednotlivé nosné prvky nevyhovujú na posúdenie podľa medzných stavov I. skupiny, ale zato vyhovujú posúdeniu podľa medzných stavov II. skupiny. Upozorňujem na dôležitosť presnejšieho zistenia druhu dreva. Vo významnejších historických objektoch (hrady, kaštiele, sakrálne stavby) bolo použité dubové drevo, resp. červený smrek. A v takom prípade je nutné do normových vzťahov pre posúdenie prierezov dosadiť hodnoty pre danú drevinu. Na základe niekoľkých desiatok prieskumov dreva, ktoré realizovali odborní pracovníci Štátneho drevárskeho ústavu v Bratislave, môžem konštatovať, že zdravé drevo historických nosných konštrukcií je možné s plnou zodpovednosťou zaradiť minimálne do triedy S I. Naopak, u viacerých historických objektov sme mohli na základe výstupov z prieskumov ŠDVÚ počítať s vyššími mechanickými vlastnosťami dreva, než sú normou

STN 73 1701 predpísané pre triedu S I. Aplikáciou presnejšej metódy stanovenia mechanických vlastností dreva mohli projektanti v Čechách i na Slovensku uvažovať s hodnotami niekedy až o 20 % vyššími, než udáva súčasná norma 73 1701 pre triedu dreva S I. Samozrejme, že rozsah poškodeného dreva sa musí prejaviť v zmenených prierezových charakteristikách nosných prvkov.

Pri oprave krovov sa ukázal byť najdôležitejším faktorom správny výber dodávateľa. Na Slovensku,

po období devalvácie profesie tesára, už vzniklo niekoľko veľmi kvalitných tesárskych partií, ktoré

sú ochotné či schopné opraviť, resp. vymeniť, najpoškodenejšie a zároveň aj najťažšie prístupné prvky krovu, t. j. pomúrnice, krátčatá, konce krokiev a väzných trámov, bez rozobratia krovu, so zachovaním objemu pôvodného dreva.“

Obr. 2: Pohľad na krov

Svätý Jur

Spoločenstvo vlastníkov získalo objekt

aj s „ťarchou“ pamiatky. Objekt má pôdorysné rozmery 60x15 m a v súčasnosti sú v ňom byty.

V rámci celého pôdorysu sú krásne klenby, krov

je ležatá stolica (obr. 1 a 2) s precízne vypracovanými prípojmi. Úplne zanedbaná starostlivosť, trvajúca niekoľko desaťročí,

sa podpísala pod súčasný stav – do celého objektu zateká a krytina má na mnohých miestach iba dekoratívnu funkciu.

Podľa stupňa poškodenia jednotlivých prvkov krovu sa dá povedať, že o strechu sa nikto nestaral desaťročia.

Zámer majiteľov bola výmena krytiny a oprava poškodených častí krovu. O zobytnení podkrovného priestoru sa neuvažovalo.

Aby sa potvrdila správnosť rekonštrukčného zámeru a približný odhad nákladov, bolo potrebné overiť, či existujúca konštrukcia bude spĺňať požiadavky súčasných noriem. Po vytvorení jednoduchého priestorového modelu (obr. 3) a posúdení prvkov sa ukázalo, že väznice krovu bude potrebné zosilniť (bolo to vidieť aj pri diagnostickej prehliadke, kedy priehyby väzníc boli výrazné). Po podrobnom prieskume, ktorý vyžadoval pamiatkový úrad ako súčasť žiadosti o podporu z európskych fondov, bude nasledovať projekt rekonštrukcie a rekonštrukcia samotná (ak majitelia dostanú požadovanú podporu). Pri neúspešnej žiadosti bude objekt naďalej chátrať a cenná pamiatka po pár rokoch nebude rekonštruovateľná.

Obr. 3: Priestorový model krovu

Kaštieľ na východnom Slovensku

Táto pamiatka je typickým príkladom vzťahu bývalého režimu k objektom, ktoré nepatrili do „správneho“ spoločenského zriadenia, zanedbaný a nikým nespravovaný kaštiel

z 18. storočia s rozsiahlymi klenbovými pivnicami. Rovnako atraktívne je aj prízemie. V čase prehliadky fungovala v objekte stolárska výroba...

Krov objektu je zložený zo systému stojatých stolíc (obr. 4–6), pôdorysné rozmery

sú 16x40m.

Vzhľadom na vek konštrukcie je stav drevnej hmoty pomerne dobrý – boli síce nájdené prvky napadnuté črvotočom, miera napadnutia však nebola veľká. Poškodenia dreva hnilobou boli nájdené na typických miestach (úžľabia, zhlavia krokiev, vikier strechy). Azbestová krytina napriek svojmu veku nebola výrazne poškodená, takže nedochádzalo k výraznejšiemu zatekaniu vody do krovu.

Zámer majiteľa je vytvoriť z objektu penzión s vytvorením izieb v podkrovnej časti. Po prepočítaní súčasnej konštrukcie na nové zaťaženia bolo zrejmé, že jestvujúca konštrukcia je na prenos nových zaťažení nevyhovujúca a je potrebné jej zosilnenie, čo sa však nezhodovalo s filozofiou zachovania pôvodnej substancie.

Navrhnuté riešenie spojilo požiadavky pamiatkového úradu a možnosti majiteľa (tento chcel v prvej etape rekonštruovať pivnice, prízemie a strechu, otázka ubytovania v podkroví nebola v čase posudku jednoznačne vyriešená) – navrhli sme opravu jestvujúceho krovu v duchu zachovania pamiatky v prvej etape. Nosná konštrukcia pre podkrovné izby bude vytvorená ako samostatná nosná konštrukcia bez ovplyvnenia pôvodného krovu v druhej etape stavby.

Obr. 4: Pohľad na krov kaštiela

Obr. 5: Priečny rez s navrhovaným zobytnením

Kostol Klarisky – Bratislava

V tomto projekte sa vychádzalo zo znaleckého posudku poškodenia dreva tak, aby boli projektom rekonštrukcie splnené požiadavky zachovania čo najväčšieho objemu pôvodného materiálu a zároveň splnenie statických požiadaviek na konštrukciu krovu.

Vzhľadom na umiestnenie objektu (historické centrum Bratislavy), rozsah rekonštrukcie (okrem opravy krovu bude kompletne vymenená krytina a latovanie) a náročné podmienky staveniska (práca

vo výškach s obmedzeniami pre vstup techniky do historického centra) musel byť projekt pripravený veľmi podrobne. Rovnako výber dodávateľa bol dôležitý, pretože tento typ rekonštrukcie vyžaduje skúsenosti a odborné vedenie.

Obr. 6: Typický priečny rez

Obr. 7: Priečny rez krovu kostola Klarisiek

Záver

Pri rekonštrukciách pamiatkových objektov vstupujú do fázy projektovania požiadavky pamiatkových úradov na zachovanie pôvodnej substancie. Preto je nutné urobiť oprávnenou osobou podrobný prieskum kvality materiálu a rozsahu poškodení na danom objekte, pretože pri rekonštrukcii musia byť odstránené aj príčiny porúch, nielen ich následky. Primeranou prevenciou (pravidelné každoročné odborné prehliadky krovu) a včasnými opravami porúch sa dá finančná náročnosť opráv výrazne znížiť.

V pamiatkových objektoch sú použité materiály, ktoré prežili niekoľko desaťročí, ba i storočí. A drevo

je jedným z nich. Doprajme jeho krásu aj budúcim generáciám.

Ing. Jaroslav Sandanus (*1965) je absolventem Stavební fakulty Slovenské technické univerzity

v Bratislavě, kde v současné době působí jako odborný asistent na katedře kovových a dřevěných konstrukcí. Zabývá se pedagogickou a vědeckovýzkumnou činností. Je též autorizovaným stavebním inženýrem pro statiku nosných konstrukcí.

Literatura:

1) Kohút, V.: Uplatňovanie zásad pamiatkovej starostlivosti v oblasti nosných konštrukcií Eurostav 4/2000.

2) Sandanus, J. – Sógel, K.: Statické posúdenie krovu a posúdenie zdravotného stavu drevených prvkov domu XX vo Svätom Jure, č. ev. 05165, október 2005.

3) Sandanus, J. – Sógel, K..: Obnova strechy, Kostol Klarisky Bratislava, Projekt stavby, č. ev. 05148, jún 2005.