Podlahové konštrukcie v priemyselných budovách halového typu
27. 5. 2009
V čase užívania priemyselných budov sú podlahové konštrukcie vo väčšine prípadov najnamáhanejšou časťou stavby. Ich kvalita a funkčnosť je ovplyvnená rešpektovaním fyzikálno-technických požiadaviek, požiadaviek stability a nosnosti vo väzbe k vodorovným nosným konštrukciám a požiadaviek kvality konštrukčných detailov.
Úvod do problematiky
Priemyselné budovy halového typu sú v mnohých prípadoch
realizované ako veľkoplošné. Správny návrh ich podlahových
konštrukcií vo väzbe k ostatným nosným konštrukciám nadobúda
čoraz väčší význam. Aj keď navonok podlahové konštrukcie vystupujú
ako nenosné prvky v budove, v čase jej užívania sú tieto
konštrukcie vo väčšine prípadov najnamáhanejšou časťou stavby.
Preto je dôležité venovať náležitú pozornosť ich správnemu návrhu,
konštrukčnému riešeniu vo väzbe k ostatným stavebným
konštrukciám a v neposlednom rade správnej technológii
pri ich realizácii.
Priemyselné podlahové konštrukcie
Návrh priemyselných podlahových konštrukcií vo väzbe
k ostatným nosným konštrukciám je ovplyvnený celým radom
vstupných parametrov z hľadiska stavebnej tepelnej techniky,
stavebnej hydroizolačnej techniky a protiradónových opatrení
a v neposlednom rade z hľadiska statiky.
Rešpektovanie špecifických požiadaviek jednotlivých vedných
disciplín musí v teórii konštrukčnej tvorby budov predstavovať
symbiózu vyjadrujúcu optimálne riešenie. Konštrukčné riešenie
priemyselných podlahových konštrukcií je ovplyvnené viacerými
faktormi. Prvým kritériom pri správnom výbere podlahovej
konštrukcie je poznanie druhu výroby budúcej priemyselnej výrobnej
budovy. Je zrejmé, že priemyselné výrobné budovy sa navzájom líšia
typom výrobnej prevádzky a s ním súvisiacimi parametrami
vnútorného pracovného prostredia. V súčasnosti technická prax
často používa všeobecné delenie priemyselných výrobných budov,
ktoré sa odlišujú kvalitatívnymi a kvantitatívnymi stránkami,
veľkosťou ako aj konštrukčnou tvorbou:
a) priemyselné výrobné budovy pre ľahký
priemysel,
b) priemyselné výrobné budovy pre stredne
ťažký priemysel,
c) priemyselné výrobné budovy pre ťažký
priemysel.
Ďalšími kritériami ovplyvňujúcimi správny výber podlahovej
konštrukcie sú mechanické a dynamické namáhania, odolnosť
proti šmyku a schopnosť odvádzať elektrostatický náboj,
chemické namáhania, požiadavky na vnútorné pracovné prostredie
priemyselných budov, požiadavky z hľadiska stavebnej fyziky,
stavebnej hydroizolačnej techniky, statiky, protiradónovej ochrany
a požiarnej bezpečnosti, požadovaný čas realizácie
a uvedenia podlahy ako celku do prevádzky.
Priemyselné podlahové konštrukcie na rastlom
teréne
Pri tvorbe podlahových konštrukcií na rastlom teréne vo väzbe
k zvislým nosným konštrukciám a základom, z hľadiska
optimalizácie vnútorného pracovného prostredia a energetických
kritérií, sa zohľadňujú vonkajšie a vnútorné vplyvy.
Medzi najdôležitejšie vonkajšie vplyvy môžeme zaradiť teplotu
vonkajšieho vzduchu θae
[°C], intenzitu slnečného žiarenia I [W/m2],
prúdenie vonkajšieho vzduchu (rýchlosť prúdenia vzduchu
va[m/s]
a smer prúdenia vzduchu), vplyv farebnosti a štruktúry
zemského povrchu – vplyv na povrchové teploty a relatívnu
vlhkosť vonkajšieho vzduchu
φe [%].
Najdôležitejším činiteľom, ktorý vplýva na tepelnotechnický režim
podlahových konštrukcií vo väzbe k obvodovým konštrukciám
a základom, je teplota vonkajšieho vzduchu v letnom
a zimnom období, pričom kolísanie teploty vonkajšieho vzduchu
θae [°C] v priebehu
jedného dňa, resp. v priebehu jedného roka, má približne
pravidelný charakter s jednou maximálnou a jednou
minimálnou hodnotou.
Medzi najdôležitejšie vnútorné vplyvy môžeme zaradiť teplotu
vnútorného vzduchu θai
[°C], sálanie okolitých povrchov (závisí od druhu prevádzky),
relatívnu vlhkosť vnútorného vzduchu
φi [%] a pohyb
vnútorného vzduchu.
Pri návrhu stavebných konštrukcií a priestorov určených
stavom vnútorného prostredia všetkých typov budov sa
z hľadiska stavebnej tepelnej techniky požadujú v zmysle
platných normatívnych predpisov štyri základné kritéria. Jedným
z nich je hygienické kritérium, ktoré hovorí, aby teplota na
vnútornom povrchu θsi [°C]
bola väčšia, nanajvýš rovná kritickej povrchovej teplote stanovenej
pri 80% relatívnej vlhkosti vzduchu v tesnej blízkosti
vnútorného povrchu stavebnej konštrukcie, pri teplote vnútorného
vzduchu θai [°C]
a relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu
φi[%] so zarátaním
bezpečnostnej prirážky
∆θsi
[°C], ktorá zohľadňuje spôsob vykurovania a užívania
budovy.
θsi≥
θsi,N =
θsi,80+
Δθsi
[°C]
Ďalším dôležitým kritériom pri návrhu podlahových konštrukcií
je kritérium minimálnych tepelnoizolačných vlastností stavebných
konštrukcií. Podlahové konštrukcie v novostavbách by mali byť
navrhnuté tak, aby hodnota ich súčiniteľa prechodu tepla
U (W/(m2.K) bola menšia nanajvýš
rovná normovej hodnote súčiniteľa prechodu tepla
UN =
0,40 W/(m2.K) do vzdialenosti dvoch
metrov od vnútorného povrchu vonkajšej obvodovej steny.
Pri návrhu podlahových konštrukcií na rastlom teréne vo väzbe
k ostatným nosným konštrukciám sú dôležité dve
požiadavky:
a) hygienická požiadavka (na vnútornom
povrchu stavebnej konštrukcie nesmie kondenzovať vodná para),
b) ekonomická požiadavka (podlahové
konštrukcie na rastlom teréne vrátane obalových konštrukcií by sa
mali svojimi fyzikálno-technickými vlastnosťami zúčastňovať na
komplexnej energetickej efektívnosti budovy).
Ako príklad sa uvádza návrh podlahovej konštrukcie na rastlom
teréne vo väzbe k obvodovej konštrukcii (obvodový plášť
z keramických tvaroviek a ľahký obvodový plášť)
v priemyselnej budove halového typu s vnútornými ziskami
nižšími ako 25 W/m3, pričom sa uvažuje, že daná budova
bude situovaná v 3. teplotnej oblasti s vonkajšou
výpočtovou teplotou
θe = –15 °C.
Takto navrhnuté konštrukčné detaily by mali spĺňať normové
požiadavky na minimálnu teplotu vnútorného povrchu stavebnej
konštrukcie pri presne stanovených okrajových podmienkach, následne
požiadavky, aby nedochádzalo ku kondenzácii vodnej pary na
vnútornom povrchu konštrukcie a pod.
Dnešné výrobné technológie ponúkajú veľké množstva stavebných
materiálov, kde správnym výberom jednotlivých materiálov
a správnym návrhom skladieb podlahových konštrukcií, pri
rešpektovaní normatívnych požiadaviek, môžeme dosiahnuť
vysokoestetické a zdravé vnútorné pracovné prostredie
priemyselných výrobných budov. Práve návrh takýchto budov sa stáva
prestížnou záležitosťou mnohých projekčných kancelárií.
Záver
Podlahové konštrukcie v priemyselných budovách tvoria
dôležitý architektonický prvok, ktorý slúži k skvalitneniu
povrchu vodorovných konštrukcií. Návrh a realizácia
podlahových konštrukcií vo väzbe k ostatným nosným stavebným
konštrukciám si vyžaduje náležitú pozornosť, tak aby pri optimálnej
ekonomickej náročnosti boli zabezpečené jednak normatívne
požiadavky a zároveň vhodné vnútorné pracovné podmienky. Práve
v súčasnosti sa do popredia dostávajú stupňujúce sa požiadavky
na kvalitu pracovného prostredia. Správnym výberom stavebných
materiálov a ich zakomponovaním do skladby podlahovej
konštrukcie môžeme vytvárať vysokoestetický návrh vnútorného
prostredia priemyselných budov.
foto archiv autorů
Tento príspevok vznikol pri riešení grantového projektu VEGA
1/0695/08.
Literatura:
1) Rusnák, A. – Sedláková, A.: Podlahové konštrukcie
v priemyselných budovách, In: Materiály pro stavbu 5/2007, Jún
2007, s. 42–46, ISSN 1213-0311.
2) Katunský, D.: Priemyselné halové objekty. Vývoj konštrukcií
a funkčné požiadavky. TU – Stavebná fakulta, Košice 2003, ISBN
80-8073-001-6.
Ing. Andrej Rusnák (*1981) absolvoval Stavební fakultu TU
v Košicích, obor pozemní stavby. V letech 2004–2007 byl
interním doktorandem na Stavební fakultě TU v Košicích.
V současnosti pracuje jako vedoucí investičního oddělení
správcovské společnosti. Kromě jiného je odborně způsobilou osobou
pro energetickou certifikaci budov. Zabývá se analýzou stavebních
konstrukcí a budov z hlediska stavební fyziky.Prof. Ing.
Dušan Katunský, CSc., (*1957) absolvoval Stavební fakultu, obor
pozemní stavby. V současnosti působí jako pedagog na Stavební
fakultě TU v Košicích. Profesne sa zabývá analýzou poruch
stavebních konstrukcí z fyzikálního hlediska. Je odpovědným
řešitelem a spolu-řešitelem několika výzkumných projektů. Ve
vědecké činnosti se orientuje na problémy průmyslové výstavby. Je
členem několika odborných profesních organizací. Je autorizovaným
stavebním inženýrem SKSI a znalcem pro odvětví pozemní stavby,
stavební konstrukce a stavební fyzika.
Základní stavební materiály a výrobky
Spodní stavba, základy
Konstrukce svislé a vodorovné, konstrukční systémy
Příčky
Fasády
Schody, schodiště
Komíny a šachty
Střechy
Podlahové konstrukce a materiály
Obklady stěn a stropů
Okna
Dveře
Vrata
Kování
Profily pro stavební konstrukce
Stavební chemie
Spojovací a upevňovací materiál, pásky a profily
Sanitární technika, nábytek, vybavení prostorů, venkovní vybavení
Izolace proti vodě a vlhkosti (hydroizolace)
Tepelné izolace
Protichemické, protiradonové, protikorozní, akustické a protipožární izolace
Dopravní zařízení
Elektrické zdroje a rozvody, osvětlení
Kanalizace
Vodovod
Plynovod
Vytápění a příprava teplé vody
Vzduchotechnika a regulace
Měření a regulace
Chlazení
Konstrukce pomocné, zařízení staveniště
Venkovní plochy
Technické vybavení území
Účelové stavby
Stavební stroje
Stavební software a hardware, projektová a stavební činnost
Druhy stavebních objektů
Sanace
Expertizní a znalecká činnost; jiné služby ve stavebnictví





