Podlahy a ich bezpečnosť

Obdobie ostatných rokov možno z pohľadu pozemného staviteľstva charakterizovať ako éru logistických a nákupných centier s kolísaním rezidenčnej výstavby. Odhliadnuc od okolností na trhu, faktom ostáva, že tieto budovy sa v istých vzájomných pomeroch stavali a stavajú sa i naďalej. V ostatných rokoch sme boli svedkami, alebo sme priamo iniciovali zmeny v požiadavkách na rôzne konštrukcie. Bez zmien neostali ani podlahy. V česko-slovenskom regióne sa podarilo niekoľkokrát prispôsobiť normu pre podlahy v Českej republike a komplexne v roku 2013 aj na Slovensku nahradením STN 74 4505:1987-10.

Pozadie normalizačných zmien v Českej republike nepoznáme, no ak máme hovoriť za Slovensko, tak jednoznačne naše stavebníctvo potrebovalo vyriešiť často sa opakujúce technické problémy podláh a zaviesť poriadok do vzťahov a zodpovedností v procese projektovania, prípravy realizácie a realizácie podláh. Pristúpili sme preto k prevzatiu veľmi dobre spracovanej ČSN 74 4505: 2012 s úpravou. Rozhodli sme sa však ísť ďalej a okrem kozmetických zmien vymedziť požiadavky na široké spektrum podláh podľa účelu použitia. Okrem podláh pre občianske budovy rozlišujeme (a v požiadavkách vyčleňujeme najmä priemyselné podlahy) aj podlahy pre športoviská a ustajnenie zvierat.

V tomto článku sa zameriavame hlavne na bezpečnosť podláh, a to bez rozdielu typu/účelu podlahy. Samozrejme, že pre priemyselné podlahy v logistických centrách je kľúčovým aspektom bezpečnosti podlahy niečo iné ako v prípade podláh rezidenčných alebo občianskych budov.

Všetky tieto stavby majú spoločnú črtu – veľkú podlahovú plochu a významné plošné zastúpenie obslužných komunikácií a spevnených plôch. Rozmohla sa výstavba priemyselných aj občianskych stavieb. V istom období nadobudla takú produkciu, že sa v stavebníctve podlahy (plošné konštrukcie) stali zaujímavým segmentom trhu.

Základom definície podlahy s akýmkoľvek prívlastkom je slovom podlaha. Táto je súborom podlahových vrstiev uložených na nosnom podklade vrátane zabudovaných podlahových kompletizačných prvkov, dilatačných a pracovných škár, ktoré spoločne zabezpečujú funkčné vlastnosti konštrukcie. Problematika priemyselných podláh je veľmi široká. Zameraním sa na oblasť bezpečnosti ju však možno zjednodušiť.

I po zjednodušení zostávajú v hre minimálne dve materiálové a/alebo technologické bázy. Prvou je nosná vrstva podlahy – prakticky vždy betónová doska (rôzne vystužená). Druhou je nášľapná vrstva. Navrhuje sa podľa špecifických požiadaviek prevádzky. Najčastejšie sa využívajú tri spôsoby zhotovenia nášľapnej vrstvy. Buď sa (doplnková) nášľapná vrstva neaplikuje, tj. betónová doska je zároveň nášľapnou vrstvou (napr. diskutabilné obslužné komunikácie), nášľapná vrstva je tvorená silikátovým vsypom do betónovej dosky, čím sa vytvorí umývateľná, tzv. pancierová podlaha, alebo sa na betónovej doske zhotoví tzv. liata podlaha (nášľapná vrstva) na báze epoxidových živíc.

Pre jasné identifikovanie zásadných požiadaviek na priemyselné podlahy z hľadiska bezpečnosti je potrebné nájsť odpovede najmä na nasledovné otázky:
– Bude podlaha vystavená len pohybu osôb, alebo aj dopravným prostriedkom?
– Je možné identifikovať parametre budúcich dopravných prostriedkov?
– Budú na podlahu kladené zvýšené hygienické požiadavky?

Azda najzávažnejšia požiadavka z pohľadu bezpečnosti je kritérium miestnej rovinnosti podlahy. Táto sa udáva ako medzná odchýlka výškovej úrovne podlahy v mm vztiahnutá na dvojmetrový úsek. Na Slovensku je v platnosti požiadavka STN 74 4505 vyplývajúca z STN 73 0225 na maximálnu odchýlku miestnej rovinnosti pre podlahy iba s pohybom ľudí ±2 mm/2 m a pre ostatné podlahy ±3 mm/2m.

V Českej republike (podľa ČSN 74 4505) sa zvlášť pre výrobné a skladovacie haly povoľuje maximálna odchýlka miestnej rovinnosti ±5 mm/2 m. V zmluvách o dielo sa s obľubou využíva formulka „…zhotoviť v zmysle platných technických noriem“. Potom, pri realizácii podlahy, sa musia dodržať normové požiadavky. V zmluve o dielo sa môžu dohodnúť aj iné požiadavky na miestnu rovinnosť – podľa iných noriem (napr. DIN 18 202). Ideálne by bolo zakomponovať do obchodných podmienok parametre budúcich dopravných prostriedkov, charakteru prevádzky a maximálnej povolenej rýchlosti definovaním konkrétnych požiadaviek na miestnu rovinnosť. Takmer neodmysliteľná premávka dopravných prostriedkov (vysokozdvižné vozíky) na priemyselných podlahách s veľkými odchýlkami v miestnej rovinnosti potom so sebou obnáša bezpečnostné riziká. Vysokozdvižné vozíky (VZV) disponujú malým rázvorom náprav a malou šírkou, čo sa podpisuje na ich stabilite.

Odchýlky miestnej rovinnosti spôsobujú dve priame a jedno nepriame riziko. Pohybujúci sa VZV má zdvihnuté bremeno, jeho ťažisko sa nachádza vyššie a pri prejazde po neprípustnej nerovnosti hrozí strata stability a preklopenie. Druhý nebezpečný prípad je zakladanie tovaru do regálov, ktoré sú nezriedka vysoké 10 m. Ak VZV stojí na nerovnosti, potom pri zakladaní tovaru vo veľkej výške môže nastať problém s narazením do konštrukcie regálového systému, pretože nerovnosť podlahy sa prejaví horizontálnou odchýlkou na vysunutom ramene zakladacej vidlice. Ak sa VZV naopak pohybujú s nedostatočne zdvihnutým bremenom, môžu narážať do nerovností podlahy (najmä na styku kontrakčných a pracovných celkov) a deštruovať ich nielen dynamickým zaťažením prejazdmi, ale aj horizontálnymi účinkami nárazov paliet (bremien). Pre priemyselné podlahy je v poslednom období charakteristické využitie rozptýlenej výstuže, ktoré podporuje zdvihnutie hrán a rohov kontrakčných celkov. Na rozhraní dvoch kontrakčných celkov nie je zabezpečené ich spolupôsobenie. Ich zaťažovaním v tejto oblasti dochádza jednak k ich lokálnej deformácii (vplývajúce na aktuálnu stabilitu VZV) a k deštrukcii podlahy. V niektorých prevádzkach (napríklad farmaceutického, potravinárskeho ale aj elektrotechnického priemyslu) môže byť spôsobená zvýšená prašnosť neprípustná.

Okrem prevádzky dopravných prostriedkov (napr. VZV) sa na priemyselnej podlahe pohybujú aj ľudia. Je preto nevyhnutné, aby bola podlaha bezpečná aj pre nich. Tu sa však dostávame najmä k podlahám v budovách na bývanie a občianskych budovách. Podlahy všetkých obytných a pobytových miestností musia mať protišmykovú úpravu povrchu zodpovedajúcu hodnotám uvedeným v tomto článku. Do tejto kategórie patria aj terasy, balkóny, lodžie a pod. V prípade, že podlaha nie je chránená pred dažďom, musia byť požiadavky splnené aj pri mokrom povrchu:
– súčiniteľ šmykového trenia najmenej 0,3 alebo
– hodnoty výkyvu kyvadla najmenej 30 alebo 
– uhol klzu najmenej 6 °.

Pre pochôdzne časti verejných budov, vrátane stavieb často navštevovaných verejnosťou (napr. pasáže a kryté priechody), sú požiadavky nasledujúce:
– súčiniteľ šmykového trenia najmenej 0,5 alebo
– hodnoty výkyvu kyvadla najmenej 40 alebo 
– uhol klzu najmenej 10 °.

Požiadavkou je protišmykovosť podlahy stanovená za sucha i za mokra.

Okrem toho aj pre podlahy platia zásady návrhu bezpečnostných zariadení (napr. zábradlí) na schodiskách, rampách a nad voľnými okrajmi rôznych priehlbní a pod. Z hľadiska organizácie dopravy by mali byť vyznačené dopravné koridory, a pokiaľ je to možné, mali by sa nachádzať v dostatočnej vzdialenosti (min. 0,25 m) od pevných prekážok. 

V špeciálnych prevádzkach sa na podlahy kladú aj iné bezpečnostné požiadavky, napríklad antistatickosť alebo neiskrivosť v priestoroch, kde existuje nebezpečenstvo výbuchu. To je však predmetom špeciálnych návrhov podláh.

PETER BRIATKA, PETER MAKÝŠ

Ing. Peter Briatka, PhD., MBA, (*1982)
je absolventem Stavební fakulty STU. V současnosti působí jako technický ředitel ve společnosti COLAS SK. Specializuje se na technologii betonu, objemové změny betonu, jeho trvanlivost a nedestruktivní zkušební metody. Je členem technických komisí TK 5 a ACI 201, 209 a 308.

Doc. Ing. Peter Makýš, PhD., (*1965)
je proděkanem na Stavební fakultě STU v Bratislavě. Věnuje se stavebnětechnologické přípravě, zařízením staveniště, technologii hrubé stavby se zaměřením na betonářské a zdicí procesy a manažerské systémy podle norem ISO.