Rozhľadňa bola navrhnutá v rámci projektu „Tokaj je len jeden“. Tento projekt bol súčasťou zámeru znovu objavenia slovenskej časti vinárskeho regiónu Tokaj. Snahou autorov pri návrhu rozhľadne bolo okrem poskytnutia panoramatických výhľadov na okolité vinice vytvoriť novú ikonu, zapamätateľný symbol, dominantu, ktorá priláka do kraja známeho hlavne svojim výnimočným vínom stovky turistov [1]. Cyklocesta vedie po jednotlivých obciach regiónu Tokaj a kľukatí sa po kraji s bohatou históriou, krásnou prírodou a jedinečnou klímou s prvopočiatkom pestovania vína
z čias Rimanov.
Architektonický koncept
Rozhľadňa je súčasťou odpočívadla cyklistickej cesty prechádzajúcej medzi vinicami v stráni nad obcou Malá Tŕňa. Jej celkový charakter je výstižne opísaný v recenzii [2]: „Samotná stavba je príjemná a konštrukčne aj vizuálne zaujímavá. Jej definujúcou vlastnosťou – a najväčšou prednosťou – je jej vzdušnosť (obr. 1). ,Obal‘ veže tvorí pätnásť konvexných lamiel (drevených lepených stĺpov), ktoré obkolesujú oceľové schodisko, oceľové priestorové rámy, medzi ktoré je schodisko uchytené, a oceľové tiahla. Pôdorys veže, pri pohľade z diaľky zdanlivo kruhový, má špecifický tvar, ktorý vznikol výsekom oblasti prieniku šiestich kružníc. Výsledný tvar sa otvára v troch bodoch prieniku: pocitovo tak pôdorys na návštevníka, ktorý doň práve vstúpil, pôsobí ako hybrid kruhu a trojuholníka – tri sploštené oblúky spájajú tri styčné body. Kombinácia takto tvarovaného pôdorysu a drevených lamiel dáva výstupu schodišťom uprostred veže svoj rytmus: pohľady na okolitú krajinu sú dávkované skrz priestory medzi lamelami, ktoré sú rovnako veľké s výnimkou troch väčších medzier v bodoch prieniku. Pomedzi lamely preniká vánok z viníc, rozširujúc tak spektrum vnemov z okolitej krajiny. Na vrchole sa nachádza nezastrešená plošina poskytujúca výhľad na rôznorodý terén s vínnymi honmi, ktorých mená sa návštevník dozvie z informačných tabúľ.“
Výpočtový model
Za účelom stanovenia silovej a deformačnej odozvy nosnej dreveno-oceľovej konštrukcie veže na príslušné zaťaženia a ich kombinácie bol v použitom výpočtovom programe vytvorený priestorový prútový výpočtový model. Betónový základový blok bol modelovaný samostatne. Numerický model tvorí 636 uzlov, respektíve kontaktov a 804 prútov (zaoblený tvar konštrukčných prvkov je nahradený adekvátnymi lomenicami). Spoje oceľových prvkov (okrem pripojenia stužidiel) sú modelované ako tuhé, pripojenie drevených stĺpov k oceľovým roštom je modelované pomocou krátkych prútov simulujúcich väzbu votknutie/kĺb. Podoprenie, respektíve uloženie, nosnej konštrukcie je modelované ako kĺbové. Vytvorených bolo spolu 15 zaťažovacích stavov, 196 kombinácií pre 1. MS a 98 kombinácií pre 2. MS. Zohľadnené sú aj globálne imperfekcie v tvare začiatočného globálneho naklonenia stĺpov veľkosti 1/300 (cca 43 mm v absolútnom vyjadrení). Geometricky nelineárny a fyzikálne lineárny výpočtový model bol riešený pomocou kombinovanej prírastkovej a Newton-Raphsonovej iteračnej metódy.
Konštrukcia rozhľadne
Pôdorys vyhliadkovej veže je trojboký (obr. 2) s pôdorysnými rozmermi približne 8,9×8,6 m a jej výška je približne 13,1 m. Jej nosná konštrukcia je navrhnutá ako kombinovaná dreveno-oceľová, ktorá je kotvená do betónového základového bloku, a pozostáva z obvodových, po výške zakrivených stĺpov z lepeného lamelového dreva, z horizontálnych oceľových roštov, z vnútorného oceľového schodiska (obr. 3) a z priestorového stuženia [3].
Po obvode veže je umiestnených pätnásť stĺpov (päť na každej strane trojuholníka) z lepeného lamelového dreva pevnostnej triedy GL 24h, ktoré vytvárajú kvázi opláštenie oceľovej časti nosnej konštrukcie. Stĺpy sú prierezu 700/180 mm a ich dĺžka je približne 13,1 m. Stĺpy sú po výške mierne zakrivené s vnútorným polomerom zakrivenia približne 22,8 m.
Drevené obvodové stĺpy sú prepojené s oceľovými roštmi, ktoré sa nachádzajú v úrovniach +3,0 m, +6,0 m, +9,0 m a roštom pre terasu v úrovni +12,0 m. Jednotlivé prvky roštov sú navrhnuté zo štvorcových rúrok prierezu SHS 180/180 mm a s hrúbkou steny 5 alebo 6 mm. Použitá je konštrukčná oceľ S 235.
Medzi jednotlivými horizontálnymi roštmi sa nachádza oceľové trojramenné schodisko s dvomi krajnými schodnicami a s dvomi medzipodestami (obr. 4). Použité sú obdĺžnikové rúrky prierezu RHS 150/100×5 mm z konštrukčnej ocele S 235.
Na zabezpečenie priestorovej stability veže je použitý ťahaný systém diagonálne sa križujúcich stužidiel, ktorý je umiestnený v priestore medzi schodiskom a kvázi opláštením, spolu ide o 48 prvkov (obr. 5). Ťahadlá sú vyrobené z plných tyčí s priemerom 22 mm a 26 mm z konštrukčnej ocele S 235 (na niektoré časti ťahadla je použitá oceľ pevnostnej triedy 8.8). Každé z ťahadiel je vybavené rektifikáciou a k základnej konštrukcii sú pripojené pomocou čapových spojov.
Nadzemná dreveno-oceľová nosná konštrukcia veže je ukotvená do masívnej základovej konštrukcie z prostého betónu, ktorá svojím tvarom kopíruje pôdorysný tvar veže. Základ pozostáva z dvoch častí. Ide o základový pás z betónu pevnostnej triedy C 16/20, šírky 1,6 m a výšky 1,0 m a zo základovej dosky z betónu pevnostnej triedy C 30/37 hrúbky 0,2 m.
Pripojenie drevených stĺpov k obvodovým prvkom oceľových roštov je riešené pomocou oceľového plechu hrúbky 20 mm a 12 jednostrižných svorníkov M 24 (obr. 6) z ocele pevnostnej triedy 8.8. Plech je k roštu pripojený cez krátke kruhové rúrky. Analogickým spôsobom je riešené aj pripojenie stĺpov k oceľovým pätkám (obr. 7), ktoré sú zabetónované do základovej konštrukcie. V tomto prípade je však oceľový plech zapustený do dreveného stĺpa a použité svorníky sú dvojstrižné.
Na podlahu vyhliadkovej plošiny na úrovni +12,0 m a na nástupnice schodísk je použité smrekové drevo hrúbky 21 mm a pevnostnej triedy C24. Zábradlia schodísk a terasy sú rúrkové, doplnené zváranou sieťou 100/100×4 mm.
Záver
Autormi rozhľadne sú Ing. arch. Michal Mihaľák a doc. Ing. Ján Kanócz, CSc. Ich cieľom bolo architektonickým konceptom a kvalitou prevedenia nadviazať na pretrhnutú šnúru rozvoja regiónu so zámerom zanechať pozitívny pocit. V roku 2015 rozhľadňa v rámci 21. ročníka súťaže Stavba roka 2015, ktorú vyhlasuje ABF Slovakia, získala nomináciu na hlavnú cenu titulu Stavba roka 2015 a dve ďalšie ocenenia tejto súťaže. Medzinárodná porota jej udelila Cenu vydavateľstva Eurostav za komplexné progresívne riešenie architektonického diela a získala aj Cenu verejnosti, udelenú na základe internetového hlasovania širokej verejnosti. Ocenenie svedčí aj o vysokej kvalite realizácie rozhľadne, ktorú ako hlavný dodávateľ zabezpečila firma Reinter, s. r. o. Od roku 2016 každoročne združenie Tokajská vínna cesta v spolupráci s programom Terra Incognita a Košice Región Turizmus organizuje športové podujatie „Tour de Tokaj“ po cyklotrase okolo rozhľadne [4]. Akcia sa teší rastúcej popularite. Silueta veže sa stala skutočným symbolom regiónu.
JÁN KANÓCZ, MICHAL MIHAĽÁK, PETER PLATKO
foto archív autorov
Literatúra:
1) KANÓCZ, J., M., MIHAĽÁK a P. PLATKO. Návrh rozhľadne pri Malej Tŕni. In Dřevostavby 2015. Volyně: VOŠ a SPŠ, 2015, s. 165–168. ISBN 978-80-86837-72-7
2) Sokolová-Berberich, J. Vyhliadková veža Tokaj, Malá Tŕňa-Černochov, ARCH, roč. 20, č. 7–8, 2015.
3) KANÓCZ, J., M., MIHAĽÁK a P. PLATKO. Vyhliadková veža Tokaj, projekt stavby, Kanócz Consulting, s. r. o., 2011.
5) TOUR DE TOKAJ 2018. Tokajregion.sk [online]. ©20015 [cit. 2019-02-20]. Dostuné z ttps://tokajregion.sk/podujatia/tour-de-tokaj-2018/
Doc. Ing. Ján Kanócz, CSc., (*1956)
absolvoval Stavební fakultu VŠT v Košicích, kde pak působil v letech 1986–2007. Od roku 2009 je pedagogem na katedře architektury Fakulty umění TUKE v Košicích, v současnosti je jejím děkanem. Ve vědecké oblasti se věnuje problematice teorie navrhování dřevěných nosných konstrukcí. Je autorem různých vědeckých publikací a projektů zrealizovaných staveb. Je členem několika domácích a mezinárodních odborných organizací.
Ing. arch Michal Mihaľák (*1982)
absolvoval Fakultu umění TUKE v Košicích na katedře architektury, kde působí od roku 2013, v současnosti jako pedagog. Ve vědecké oblasti se věnuje parametrické tvorbě s robotickou produkcí. Je autorem mnoha architektonických projektů a několika vědeckých a odborných publikací. Vede architektonický ateliér Eastbrothers Architects.
Ing. Peter Platko, PhD., (*1980)
absolvoval Stavební fakultu TUKE v Košicích, kde působí od roku 2003, v současnosti jako pedagog. Ve vědecké oblasti a stavební praxi se věnuje problematice navrhování ocelových a dřevěných nosných konstrukcí. Je autorem několika vědeckých a odborných publikací.
